štvrtok 16. septembra 2010

Až do dna
chutnám ten kalich
a spoznávam sa
až pridobre
Bez zrkadla
prisilný
obraz
Načo
je dobré
hrabať sa
v sebe
v duši
v slzách
čo utopím
v noci
a svieže
zobudia sa do nových dní
Otázka
čo
zapadne do mňa
ako
Puzzle
ako
Pexeso
hľadám
bez výsledku
a predsa
raz
na
Mount XY
bolesti
spoznám
že som to ja.
Počkaj
so mnou nech preprším
...
sorry
neexistuješ

Žiadne komentáre: