pondelok, 16. februára 2009

...keď bolí snívanie...

Na hranách života
rozbíjam si kolená.
Už toľký krát
zas a znova.
Nepoučiteľná!
Som Janko, čo šiel
do sveta
a pod nohy hodili mu
polená.
...a krv...tá je červená...
Bolí keď spadneš!
Bolí keď vstávaš!
V mojom vnútri
zvoní.
Tisíc zvončekov.
Čas vírenia snov.
Upracem, to, čo zostalo.
Tak málo
a bolí.
Naivné – moje snívanie

Žiadne komentáre: