Život – zložitá otázka,
kedy ŤA pochopím?
Nelogicky hopkáš dopredu
a potom cúvneš.
Hádžeš ma z kopca,
kocháš sa v mojich modrinách.
S rozbitým nosom
hľadím TI do tváre.
Do rukáva zotieram
vlastnú naivitu.
Kľačím tu v pokore
pred TEBOU
...dieťatko na polienku...
Večný hlupáčik,
čo ŤA nepochopil.
Odletela pánbožkova kravička
...moja posledná....
Čo ešte odletí?
Ten MALÝ PRINC v mojom
srdci už nikdy nenájde svoju
ovečku.
Už sa neobjaví.
Povedz, prečo ŤA neviem
UHÁDNUŤ???
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára