pondelok, 16. februára 2009

...dnes...

Vchádzam do seba,
cez zamknuté dvere.
Dnes som sa mala
na chvíľu rada.
Bez dôvodu,
bez otázok.
Len som blúdila
sebou,
ticho ako zlodej,
ako vykrádač hrobky
vlastného ja.
V rukavičkách,
bez odtlačkov.
Tak , aby som
samú v sebe nenašla.
Vlastné kroky
vlastné ozveny
v absolútnom
tichu.

...neplač...

Neplač,
budeme spolu
dívať sa noci
do očí.
V prstoch
zhasínať
horiace hviezdy.
Dýchať,
roztápať
mrznúce kaluže.
Cez dieru
v pančuche
prepadneme sa
až na
dno.
Tam,
na konečnej
každej nohy
odpískam
jednoduché blues
obyčajného
bytia.

...moje modré z neba...

Pozerám cez prsty
plné púpav.
Mám pozlátený svet
v dlani.
Bohatstvá nových
dní.

Svitá...
miliónmi vysypaných
sĺnk
pripútaných
k Zemi.
Bolia ma oči

pravda,

v zrnkách peľu
vniká do vnútra.

Svet sa zobudil,
dýcha,
vie,
je.

Len ty a nebo,
len ja a zem.

S pohľadom
do čierna,
dotknúť sa
modrého
z Teba.

Dnes si tak blízko,
že smiem..

...teraz smiem...

Vyrástla som
zo snívania,
ako z topánok.
Do vetra posielam
staré bozky
a novú tvár.
Obrátim zrkadlá
... dýcham...
Teraz smiem!
Mám len toľko času,
čo vypadlo z kalendára.
Rúž na zábradlí...
Odkaz pre lietadlá.
Prstom v prachu
mažem si z tváre
novú minulosť.

...na dosah...

Sme príliš blízko,
len na výdych
pred výbuchom.
Iskríš slovami,
ľadom
zapaľuješ hviezdy.
Dohára
všetko v nás.
Ja som nik a Ty si nikto.
Párik bezmenných.
Pod nohami nám padá nebo
.... ticho ...
hlasné bezvetrie.
Vidím ťa
v odraze kaluží,
s tou istou tvárou
tak známo cudzí
už sa nepoznáš.

modrá...

Z mojich očí padajú na svet
atramentové machule.
Malé, tmavé moria
na vankúši.
Lodička vlastných prianí
tak malá, krehká-
hrozí, že sa potopí.

A vonku fúka do viet,
bolia ma oči,
ráno pred svitaním.
Nedá sa
nevidieť a pochopím.

Na šnúrach vejú
odpovede
posteľných plachiet.
Každá má svoju pravdu,
utkanú zo lží.

Do biela vyprané
šťastia a smútky.
Tvária sa odvážne
polámané nezábudky.

Vyžehlené sny
do pravidelných štvorcov.
Ja a ty-
rozprávka bez konca.
Rozprávka, kde princezné
nekričia,
len ticho plnia
svoje atramentové
moria.

...si ako...

Si ako piesok.
Piesok v mojich očiach
Páli ma spomienka na teba
V očiach mám slzy
Pomaly zhasínam noc.
Čas včerajšieho milovania
Tíško mi šumíš
V mojom srdci
Tak ako piesok
Stratil si sa v mojich
Dlaniach
Posledné zrnko tvojho bytia
Kleslo mi k nohám
Až celkom zmizneš
V mori nekonečnej
Ilúzie....
Je čas rozbitých zrkadielok
Maličkí svedkovia môjho
života

...hádanka...

Život – zložitá otázka,
kedy ŤA pochopím?
Nelogicky hopkáš dopredu
a potom cúvneš.
Hádžeš ma z kopca,
kocháš sa v mojich modrinách.
S rozbitým nosom
hľadím TI do tváre.
Do rukáva zotieram
vlastnú naivitu.
Kľačím tu v pokore
pred TEBOU
...dieťatko na polienku...
Večný hlupáčik,
čo ŤA nepochopil.
Odletela pánbožkova kravička
...moja posledná....
Čo ešte odletí?
Ten MALÝ PRINC v mojom
srdci už nikdy nenájde svoju
ovečku.
Už sa neobjaví.
Povedz, prečo ŤA neviem
UHÁDNUŤ???

...keď bolí snívanie...

Na hranách života
rozbíjam si kolená.
Už toľký krát
zas a znova.
Nepoučiteľná!
Som Janko, čo šiel
do sveta
a pod nohy hodili mu
polená.
...a krv...tá je červená...
Bolí keď spadneš!
Bolí keď vstávaš!
V mojom vnútri
zvoní.
Tisíc zvončekov.
Čas vírenia snov.
Upracem, to, čo zostalo.
Tak málo
a bolí.
Naivné – moje snívanie

...keď nespím...

Dotyky nehy,
črepinky smútku.
Si v nich,
kvôli tebe
nemôžem
spať.
Rozhadzujem si ťa,
ako lentilky.
Chytám stratený
dych.
Presýpam pomedzi
prsty.
Roztopil si sa.
Chutíš ako karamel.
Nemám ťa dosť!
Stále dookola,
tá troška čili v tebe
ma láka.
Zhasni!
Mám hlad.

...do dlaní...

Nájdi si ma
v daždi
celú rozpustenú.
Po kvapkách
skladaj
do pohára
úst.
Ja budem
v tebe
sa rozplývať,
splývať
v kolobehu
tvojej krvi.
Nastav dlane,
nech sa ti do nich
rozprším.

...bláznim...

Mydlové bublinky, a plná vaňa peny
Dve nôžky a je im smutno,
chcú sa hrať.
Buď nám kamarát ..prosím!
Poď, zmestíme sa,
bude nám krásne
Z bubliniek upletieme básne,
jazýčkom budem štrikovať
Dotkni sa ma !
Nájdeš ma ...
Vidím ti na nose, že ma chceš.
Poď, vychladne nám vodička.
Môžem ťa skúmať, však?
Budem malý prieskumník.

...pocity...

Keď zavrieš oči
budeš ma počuť.
Som lístím vo vetre,
som dažďová kvapka,
čo padne ti na nos.
Cinknem a zazvoním.
Počúvaj... som to ja.
Dívam sa z priezračna.
Vystupujem z padnutých listov.
Nešliap po mne prosím...
Zdvihni ma.
Tak jemne a nežne
prilož k perám.
Privoňaj ku mne.
Cítiš?
Trasiem sa láskou
v tvojich prstoch.
Zohrej ma.
Pritúľ .
Vlož do vrecka,
ako suvenír...

...kresli...

Poď dám Ti farbičky
dotkni sa ma prosím,
vyber ma z krabičky.
Nakresli úsmev, čosi.

Iba Ty vieš, čo chýba,
zavri oči a kresli.
Ty vieš ako to býva
prosím kresli....

Rozpíjam sa v nehe,
splývam v línii kardia.
Čiarkujem sa k tebe!
Akvarelová mánia.

Vnímanie

Neviem, netuším, iba cítim
Iba vnímam
V končekoch prstov mám
Tvoju podobu
Iba Ťa tuším, že si
Tam v diaľke
V perine včerajšieho dňa
Trčím ti zo sna
Dotknem sa tvojho vnútra
Tak nežne a jemne
Len prstom ti prejdem
Po srdiečku
Cítiš, si môj
A ja len Tvoja
Si v mojom bytí
Ty si ja.

bez slov

Tak zima je
Pozapínam gombíky
až po krk.
Aj na duši.
Nebo prasklo.
Hviezdy vyhrýzajú
biele diery.
Pod prstami
praskajú včerajšie dni
trúsim ich
noci do očí.
Tak ticho je
Hovoria pomníky
a môj dych
stúpa .
Do diaľky.
Sneží....

...TEBE....

..tebe...


Dnes spím a bdiem zároveň,
pod prahom Tvojej ruky.
Chcem splynúť v ilúzii,
že som ,že si
a rána nekončia.
Odísť a vrátiť sa
nájsť Tvoje ústa.
Pohľadať zázrak nocí
čo našla som Ti v očiach.
Príď a hľadaj!
Nájdi ma... nájdi kde býva moja
bolesť.
Ty poznáš, ty vieš .
Kráčaj po koľajniciach ,
čo tak dobre poznáš.
Príď, po nich späť.
Nájdeš ma
takú akú chceš.
Schúlim sa v tvojej nehe.
Ako mačiatko pradiem ti do srdca
svoju lásku.